Hmla, ktorá týrala auto ako nejaká prapodivná ozrutná bytosť, tlačiaca imaginárnou silou na kapotu a odrazy svetiel na mokrej ceste sťa oči, ktoré sa Vám zarývajú do ospalých kukadiel ešte v rozpore s tým či spia alebo už sú hore. Výsledok, prvá benzínová pumpa a pol litra kávy. Bavia ma tieto ranné cesty na poľovačky. Človek sa teší, je plný očakávania , ktoré mu berú spánok a ráno napĺňa stresom, čo kde zabudol. Ťažko to vysvetliť, ale toto asi zažíva každý z Nás.
Jesenná príroda , ako som písal v predchádzajúcom albume čaruje a maľuje a občas i poriadne zamotá predpovede počasia. Človek mieni pán Boh mení a i napriek tomu je plný odhodlania sa s poveternostnou atmosférou trosku pomeriť.
Tentokrát som prijal pozvanie do poľovníckeho spolku Louky u Zlína, od dlhoročného kamaráta Honzy Frkala a kamarátky Pavliny Bergmanovej, ktorá sa nakoniec kvôli zdravotnému stavu nemohla zúčastniť, to ma moc mrzí. Každý, kto absolvoval túto sezónu poľovačku mi musí dať za pravdu, že je to trošku zvláštne, tento rúškový stav. Musím sa viac snažiť a hľadať dušu a dívať sa až za oči. Či sa mi to darí, musíte zhodnotiť vy.
Chcel by som poďakovať celému MS Louky za naozaj výbornú organizáciu, ono to naozaj nie je ľahké niečo v tejto chvíli zorganizovať tak, aby to bolo rešpektovane na každom kúsku. Za toleranciu a rešpektovanie bezpečnostných pravidiel. Honzovi sa skvelú starostlivosť. Výbornú atmosféru plnú úsmevov, rozhovorov.
Dúfam, že sa mi podarilo vytvoriť pekné spomienky na jednu poľovačku uprostred mrakov, občasného cvrkotu kvapiek, s miernou absenciou slnka, ktoré Vás zahrejú v nasledujúcich dňoch.
Dávajte na seba a ostatných pozor, buďte tolerantní a chráňte nie len seba a ľudí okolo, ale i tu povestnú poľovnícku dušu, ktorá keď sa spojí, vytvorí jeden veľký celok.
Lovu a loveckej kynológii zdar.